PET PET - zvířátka a domácí mazlíčci
Pro domácí mazlíčky a všechna jiná zvířátka (kromě koček) jsou zde PET, které byly věnovány Ferdově kočce Dumce k jejím prvním narozeninám. Měl by tímto být vytvořen prostor i ostatním zvířátkům. Vychází vždy, když je o čem psát :-), především pokud někdo ze čtenářů něco zajímavého napíše do redakce PET nebo Ferdovi
 
7.1. PSI
Miška - dieťa ulice (Darina Rosová)
6.1. PSI
Ukončete kecání, dveře se zavírají (Pavel Steiner)
Archiv zvířecí rubriky
archiv PET 1999
Denně ale vychází Dumka a k dispozici je i Dumčin archiv

PSI
Miška - dieťa ulice

Prosba o pomoc
Prosim, ozvete se mi, kdo mate nahrany na video 2. dil "Zivota v mraznici" od D. Attenborougha (o Antarktide - bezely 3 dily v prosinci na CT2) a jste ochotni mi pujcit kazetu na zkopirovani.
Dekuji
Bolo to v pondelok uprostred decembra, sestra šla skoro ráno s malým Rastíkom do škôlky a naspäť sa vrátila s Miškou. Vtedy to ešte nebola Miška, ale len mrňavé šteňa, vlhké, so špinavými labkami a chvostíkom, proste dieťa ulice. Naši dvaja teriéry erdel Adar a border Circus sa potešili novej hračke, malú očuchávali a predháňali sa o získanie jej pozornosti. Miška bola neuveriteľne krásna. Skrížte vlčiaka s dobermanom, postavu zoberte z dobermana, pridajte trošku mohutnosti z vlčiaka pri zachovaní ladnosti a elegancie dobermanej dámy, srsť ponechajte krátku, hustú a zamatovú a farbu vezmite škoricovú z vlčiaka, len čumáčik a dlhý tenký chvostík zafarbite dobermaňou čerňou, na ušká naneste trošku hrdzavej, celé to zmenšite na tridsaťpäť centimetrov a máte Mišku. Malá Miška zjavne hľadala sucho, teplo a potravu, nebola ani vychudnutá, ani zanedbaná, tešila sa z ľudskej i psej spoločnosti a po chvíľke ostýchania sa vybrala na prehliadku domu. Najradšej by som ju nechala u nás doma, lenže šesť ľudí a dvaja psi a keď sa cez deň všetko rozbehne po svojich povinnostiach, psi zostávajú v opatere sedemdesiatpäťročného otca, ktorý prvého psa prijal ako-tak, pri druhom vyhlásil, že nás vyhodí z domu s varovaním, že pri treťom si on balí kufre. Keďže som bola na odchode do práce, nakŕmenú a vysušenú Mišku som hodila do auta a za dvadsať minut sme boli v psom útulku. Útulok preplnený, požiadali ma, aby som psa doniesla o týždeň. A tak Miška putovala so mnou do práce. Bolo to neuveriteľné šteňa, poslúchala na slovo, nenáročná, čistotná, s každým človekom sa pomaznala, všetci ju obdivovali, len nikto ju nechcel. Cestou domov sme sa zastavili u veterinára, Miška dostala injekciu, očkovací preukaz a tabletky na odčervenie a bol jej stanovený vek na štyri a pol mesiaca. Domov som prišla so psom. Naši dvaja teriéry - ješitné žiarlivé dominantné veterné smršte a potvory pochopili, že to nebola návšteva, ale že to malé bude u nás spať a žrať a okamžite zmenili taktiku. Veľký erdel na ňu vrčal a vysvetľoval jej, že toto a toto a toto a vlastne všetko je jeho výhradný majetok a malý border, menší ako ona na ňu priamo útočil. Miška, čulé, radostné šteňa ich síce dokázala svojou poddajnosťou spacifikovať, ale vyvstal druhý, vážnejší problém. Erdel síce malú terorizoval, ale zároveň nemohol pripustiť, aby niekto šteňaťu ublížil, a tak hrozil erdelský útok na malého bordera. Otec, ktorý už vyťahoval kufre, sa s malým borderom zavrel vo svojej izbe a obaja sa rozhodli trucovať a nekomunikovať so zbytkom ľudského i psieho osadenstva. Bolo to jasné - malá musí preč. Začal telefonický maratón - nechcem vidieť ten účet - rozbehla sa akcia "Hľadanie majiteľa". Medzitým Miška bivakovala u nás a začala sa nádherne rozvíjať. Suka na pohľadanie, tempermentná a kľudná zároveň, poslušná a pritom živá, milujúca deti - malý Rastík ju schmatol za zadné nohy a vláčil ju po byte a Miša sa tomu úprimne tešila a celého ho vypusinkovala - naši psi by ho už boli zožrali. Povaha vhodná na akýkoľvek výcvik, na druhý deň už začala strážiť, šialeným temtom lietala po záhrade spolu s erdelom a kúpila si nás všetkých okrem malého bordera a otca. Najlepšie to vedela na erdela. Erdel sa rozvalil na svojom mieste na gauči, malá vyskočila k nemu, erdel varovne zavrčal a malá ukázala biele bruško a rozosmiatu papuľku. Erdel stíchol, malá sa posunula bližšie k nemu, zase vrčanie a poddanie sa a po sérii vrčaní a poddávaní sa sa malej podarilo zasunúť predné labky pod erdela a hlavičkou spočinúť na jeho stehne. Neskutočná baba. Len raz jej stačilo ukázať, čo je fuj a už sa toho nikdy nedotkla. Ostrá ako britva, hlas ako doga, strážne vlastnosti, asertívna, vždy veselá a poslušná, pružná a pohyblivá, čistotná, milujúca deti, nepreberavá v žrádle, proste sen kynológa. Leže akcia Hľadanie majiteľa frčala ostošesť. Od otca som dostala ultimátum do štrvtka rána. Najradšej by som ju dala do bytu do rodiny s malými deťmi. Jedinými potenciálnymi majiteľmi bol osamelý pán s rodinným domom a záhradou, ktorému nedávno ktosi odstrelil jeho vlčiaka. ale celý deň mimo domova a pes do dvora. Ďalej pani, ktorej sa stratila veľmi podobná suka pred siedmimi týždňami a pani sa bola na Mišku pozrieť, či to nie je jej pes, lenže v emocionálnom šoku Mišku odmietla, považovala prijatie Mišky za zradu na svojej stratenej psici. Prišiel štvrtok ráno, Miša naložená do auta, srdce mi krvácalo, pánovi do dvora som ju dať nechcela - už som veľa nájdených psov zavliekla do útulku, ale výnimočná Miša si zaslúžila niečo lepšie. Celý štvrtok som s Mišou jazdila po Bratislave, ukazovala a ponúkala ju všetkým známym, kde by jej bolo dobre, všetci boli nadšení jej krásou a milotou, ale ujať sa jej nikto nemohol. A tak sme sa vrátili domov. Otec sa pri našom príchode aj s malým borderom zavreli v izbe, a tak v piatok ráno malá, ktorá mi už plne dôverovala, bola znovu posadená do auta a už priamo odvezená päťdesiat kilometrov od nás k pánovi s rodinným domom, do dvora. Dotyčného pána letmo poznám, ale naposledy som ho videla asi pred pätnástimi rokmi a keď sme prišli k nemu, bola som šokovaná jeho zjavnou osamelosťou - medzičasom od neho odišla žena aj s deťmi. Nemôžem povedať, že si tí dvaja padli do oka, ale pán súhlasil, že Miša bude aspoň prvú zimu vnútri v dome, odovzdala som mu očkovací preukaz, obojok a vodítko pre Mišku a hneď sme Mišku spolu nakŕmili a vyvenčili na záhrade. Keď som ich zanechala samých, Miša za zavretými dverami plakala - jediný raz, čo som ju počula plakať, ja som zatiahla autom za roh a bulila som tiež, ale dodnes neviem, či nad opustenosťou pána alebo osudom Mišky. Večer som pánovi dvakrát telefonovala, prvý raz práve okrikoval Mišku, ktorá vraj obhrýzala koberec, druhý raz spolu pozerali televízor. Teraz si myslím, že pánovi bude s Miškou lepšie ako jej s ním, jej schopnosť dávať lásku musí rozsvietiť život každému človeku. Držím im palce.

Darina Rosová