PSI
Peniaze alebo pes
Bol to taký deň, keď sa nič nedarí. Môj erdel Adar, ktorého bežne beriem do práce tri krát do týždňa, už vyše týždňa sedel doma a deň predtým večer som mu oznámila, že ráno ide so mnou do práce a psisko od skorého rána striedavo stálo v pozore a striedavo sa snažilo natlačiť do auta kľúčovou dierkou. Zazvonil telefón a zmena plánu - rokovanie o lukratívnej zákazke, na ktorú som mala zálusk sa preložilo na dnes doobeda. Tam pes samozrejme nesmie. S boľavým srdcom som psa odohnala. Rokovanie sa konalo v byte zadávateľa a tak blúdiac po sídlisku a hľadajúc kýženú adresu som v duchu ľutovala seba aj Adara, ako nám osud nepraje a snívala som o tom, že aspoň tam tam budú mať erdelka a ja si svoju túžbu po psích očiach uspokojím. Adresu sum našla, dôležitý pán ma usadil do koženého kresla a rokovanie začalo. Rozhovor plynul hladko, zaujímavá práca a naozaj lukratívna odmena.
Keď bolo skoro všetko dohodnuté, do miestnosti presne ako v rozprávke vbehol erdel, pozreli sme na seba, pes sa rozbehol ku mne, ja som neviem ako skĺzla z kresla na zem, so psom sme sa objali - do slova, do bodky a do písmena - bola to slečna erdelica. Ešte by sa dalo všetko zachrániť, keby nie psej dámy, ktorá sa rozhodla, že mi musí okúsať zápestia, priniesť loptičku a vynucovať si škrabkanie, hladkanie a zároveň ma vyzývať ku hre. Rozbláznený erdel sa podobá veternej smršti. Erdel je erdel, tomu sa dá všeličo prepáčiť, ale dospelému človeku, válajúcemu sa so psom na zemi už menej. Majiteľ musel nielen svoju suku, ktorá ho ignorovala na sto percent doslova vyvliecť z miestnosti, ale musel aj na mňa veľmi škaredo pozrieť, aby moje oči prestali žiariť a myšlienky sa vrátili k práci. Zákazku som samozrejme nedostala - kto by dal zákazku bláznovi - ale mám novú psiu kamarátku na život a na smrť.
Darina Rosová